VIDEO na https://archiv.hn.cz/c1-67839880-chytre-merice-budou-pro-moderni-energetickou-sit-nezbytne

V liberalizácii energetiky a otvorenosti energetického trhu je Česko ďaleko, v tesnom závese za Nemeckom či Holandskom. Ale čo sa týka dát o fungovaní elektrickej siete, má ešte čo zlepšovať. „Chýba nám nainštalovať inteligentné elektromery, aby sme vedeli, čo sa v sieti deje, a tiež pozerať sa na sieť ako celok. V určitom okamihu príde problém: energie síce bude dostatok, ale nebude na tom správnom mieste, pretože časový rámec, v ktorom sa darí stavať nové zdroje ako fotovoltiky, batérie a podobne, je úplne iný než pri líniových stavbách, teda napríklad rozvodoch elektrizačnej sústavy. Už dnes vidíme, že sústava naozaj naráža na limity,“ povedal Jan Krišpín, generálny riaditeľ spoločnosti ORGREZ, v diskusii Hospodářských novin, ktorá sa konala na začiatku januára.

„Máme problém so starým ‚železom‘, drôty boli dimenzované od najväčších zdrojov, teda uhoľných a jadrových elektrární, k spotrebičom. Ak sa dnes energia vyrába na množstve miest, digitalizácia je o to nutnejšia. Nielen aby sme vedeli, ako energetiku riadiť, ale aj ako ju plánovať,“ upozornil Krišpín. Aj podľa Lukáša Dobeša, riaditeľa spoločnosti Tedom ESCO, sú potrebné investície do prenosovej sústavy a dáta z inteligentných meračov.

„Potrebujeme presne vedieť, ako sa správajú prosumeri, teda tí, ktorí v niektorých hodinách spotrebúvajú a v niektorých vyrábajú. Niektorí z nich dokonca majú batériu. Tieto odbery sú pre nás dnes neviditeľné. Ako dodávateľ energií vôbec nevieme, čo sa za tým meračom deje,“ upozornil Dobeš.

Daniel Szántai, zakladateľ spoločnosti Terraverse, poznamenal, že možno odlíšiť úroveň digitalizácie súkromnej sféry, ktorú ženie dopredu nie regulácia, ale sila trhu. „Niektoré firmy sú ochotné investovať do inteligentných elektromerov len preto, aby mali lepší prehľad o spotrebe, možno nižšie náklady na odchýlku a aby boli schopné ovplyvňovať výrobu a spotrebu v čase. De facto tak predbiehajú rozvoj inteligentných meračov,“ podotkol Szántai.

Konkrétny príklad symbiózy niekoľkých zdrojov energie v debate uviedol Lukáš Dobeš. Tepláreň v Slavičíne na Zlínsku je viaczdrojové energetické centrum, v ktorom bol spočiatku plynový kotol, ďalej sa pridali dve kogeneračné jednotky, kotly na biomasu, tepelné čerpadlá a fotovoltika. „Dnes je to systém, ktorý kombinuje veľké množstvo zdrojov a potrebuje pracovať s dátami, s predikciami, aké bude v ďalších dňoch počasie, spotreba tepla, prípadne elektriny. Dáta sú v tomto prípade absolútne zásadné pre to, aby tento systém mohol ekonomicky fungovať a bola zaistená návratnosť,“ poznamenal Dobeš.

Jan Krišpín ukázal dôležitosť dát o energetických tokoch v teplárenstve. „Na základe dát, ktoré sú dnes už známe z verejných zdrojov – z katastra, štatistického úradu a podobne –, sme schopní popísať celý projekt, ako by sa tepelné hospodárstvo do budúcna malo vyvíjať. Napríklad plán dekarbonizácie, plán rozvoja mestských častí a stavby rozvodov,“ zmienil Krišpín. Poznať presné dáta o dianí v energetickej sieti by mohlo viesť aj k tomu, že sa práve energetike prispôsobí fungovanie firiem, respektíve plánovanie ich výroby.

Diskutujúci riešili aj otázku, či digitalizácia môže priniesť zníženie cien energie. „Neočakával by som zníženie cien silovej elektriny, ale pre domácnosti môže byť prínosom v tých ostatných zložkách ceny energie. U koncového užívateľa to môže viesť k poklesu ceny systémových služieb. Ak budú mať energetické firmy schopnosť efektívne merať domácnosti, môžu si dávať menšiu prirážku za náklady na odchýlku (rozdiel medzi objednanou a odobratou elektrinou – pozn. red.),“ naznačil Szántai.

Nákup inteligentných elektromerov sa podľa expertov vyplatí aj menším domácnostam s nižšou spotrebou. „Inteligentné elektromery by mal mať každý. Aj malá domácnosť sa tomu môže prispôsobiť. Vezmime si napríklad domácnosti, kde je niekto bežne doma aj počas pracovného dňa – seniori alebo rodičia starajúci sa o deti. Tým, že sú cez poludnie doma, na tomto systéme dokážu výrazne zarobiť,“ konštatoval Dobeš. Svoju spotrebu energie totiž môžu presunúť na časy od 12. do 14. hodiny, kedy je elektrina najlacnejšia.

V diskusii zaznela aj otázka, či digitalizácia energetickej siete môže zabrániť blackoutu. Jan Krišpín popísal situáciu, ku ktorej došlo s nástupom fotovoltík na strechy českých domácností a firiem. „Keď bežia mraky po oblohe, republika sa doslova rozbliká ako vianočný stromček. V jednu chvíľu tečie energia jedným smerom, potom sa zase vracia späť, nastávajú rázové zmeny výkonu v celej distribučnej aj prenosovej sústave,“ povedal Krišpín.

Hlavne v letných mesiacoch sa teda musia riadene odpájať niektoré časti sústavy, aby sa jej odľahčilo. „Uriadiť to čím ďalej viac závisí od dát. A tiež všetky zariadenia budú musieť byť dimenzované na vysokú dynamiku, ktorá v sústave nastáva. Tento problém tu historicky nebol, vzniká však celosvetovo. My vôbec nemáme modely na to, čo sa v sústave bude diať,“ obáva sa Krišpín.

Daniel Szántai poukázal na to, že Česko má oproti západnej Európe špecifikum, a to veľmi silné centrálne zásobovanie teplom. „Teplárenstvo je jediný segment, ktorý teraz vie skutočne efektívne využívať flexibilitu ako sekundárny produkt. Nemusíme ísť nutne cestou inštalácií nových technológií, ale prispôsobiť flexibilitu s dôrazom na teplárenstvo,“ dodal Szántai. Práve teplárne totiž dokážu akumulovať veľké množstvo tepla, teda energie.

https://archiv.hn.cz/c1-67839880-chytre-merice-budou-pro-moderni-energetickou-sit-nezbytne