Kedysi bola elektrina samozrejmosťou. Zapli sme ju, keď to bolo potrebné, a cenu sme príliš neriešili. Dnes sa začína hovoriť o „aktívnom spotrebiteľovi“, ktorý sleduje ceny a podľa nich upravuje svoje správanie. Keď je elektrina drahá, šetrí. Keď je lacná, využije to a naopak zvýši spotrebu. Otázkou však je, či je to reálne pre väčšinu domácností, alebo len pre okrajovú časť spoločnosti.
Variabilita ceny nie je rozmar
Kolísanie ceny elektriny nie je výmysel ani trest pre zákazníkov. Ide o prirodzený dôsledok fungovania trhu v prostredí obmedzených kapacít, podobne, ako je to napríklad pri sezónnych potravinách. V prípade elektriny je však ešte výstižnejšie prirovnanie: doprava. Jazda mestom v rannej špičke má svoju cenu. Stojí vás to viac času, nervov aj riziko meškania. Cesty majú obmedzenú kapacitu a ak na ne vyrazia všetci naraz, situácia sa zhorší pre každého.
S elektrinou je to podobné. Elektrická sieť aj elektrárne majú svoje limity. Elektrinu navyše nemožno vo veľkom a lacno skladovať. Keď fúka vietor a svieti slnko, môže byť elektriny nadbytok a cena klesá. Naopak, keď je mrazivý večer, ľudia kúria, svietia a zároveň nefúka vietor, v takej chvíli je každá ďalšia kilowatthodina náročnejšia na výrobu, a teda aj drahšia.
Black Friday vs. pečivo pred záverečnou: ako ľudia skutočne reagujú na zmeny cien
Stále často predpokladáme, že keď ľudia vidia meniace sa ceny, začnú sa automaticky správať „ekonomicky správne“. Teda že prispôsobia svoje správanie tak, aby ušetrili. Realita je však zložitejšia.
Black Friday je typická situácia, kedy ľudia na zmenu ceny reagujú veľmi ochotne. V tomto období obchodníci ponúknu výrazné zľavy, často až v ráde desiatok percent. Úspora je dobre viditeľná a navyše ide o jednorazové rozhodnutie teraz, alebo nikdy. Výsledok? Mnoho ľudí zmení načasovanie nákupu a reaguje presne tak, ako obchodníci očakávajú.
Druhý príklad je opačný. V supermarketoch sú často pred záverečnou potraviny v zľave. Logika je jasná – počkať s nákupom na zľavy. V praxi je to však zložitejšie. Tentoraz nejde o jednorazové rozhodnutie, je to zmena, ktorú by človek musel robiť opakovane a prispôsobovať tomu svoj program, aby boli úspory viditeľné.
Ľudia preto reagujú oveľa silnejšie na veľké, viditeľné a jednorazové úspory než na malé, pravidelné a nenápadné cenové signály.
A teraz elektrina: kto bude naozaj „aktívny“?
Predstava, že ľudia začnú hromadne a dobrovoľne presúvať svoju spotrebu elektriny podľa hodinových cien, znie na papieri logicky. V praxi je to však podobné, ako keby sme čakali, že väčšina ľudí bude každý deň chodiť po zlacnené pečivo tesne pred záverečnou. Áno, niektorí to robiť budú. Ale väčšina nie.
Pre bežnú domácnosť má totiž pohodlie a zabehnutý režim často väčšiu hodnotu než drobná úspora. Navyše dlhodobý trend v spoločnosti ide skôr opačným smerom. Ľudia si bežne priplácajú za komfort – za dovoz jedla až k dverám, za rýchlejšie služby, za predplatné bez starostí. To však neznamená, že myšlienka aktívneho spotrebiteľa nedáva zmysel. Ako univerzálny model pre väčšinu domácností je to však skôr nepravdepodobný scenár.
Kde hľadať flexibilitu bez toho, aby sme museli meniť ľudské návyky
Ak má energetika získať väčšiu flexibilitu, nemôže to stáť na tom, že ľudia budú každý deň sledovať ceny elektriny a podľa nich upravovať svoj režim. To jednoducho nie je realistické. Oveľa zmysluplnejšia cesta vedie cez automatizáciu. Stačí, keď si človek raz nastaví, čo potrebuje – napríklad že chce mať auto ráno nabité alebo že má byť večer dostatok teplej vody. A potom už všetko beží samo. Technológia vyberie vhodný čas, kedy je elektrina lacnejšia, a postará sa o zvyšok.
Nabíjanie elektromobilu, ohrev vody alebo práca domácej batérie môže prebiehať „na pozadí“. Domácnosť funguje rovnako ako predtým, len o niečo rozumnejšie. Človek má pritom kedykoľvek možnosť zasiahnuť a nastaviť zmeny.
Flexibilita by nemala byť ďalšou povinnosťou navyše. Mala by to byť služba, ktorá funguje ticho a spoľahlivo. Jedine tak možno využiť výhody premenlivých cien.
Čo to znamená pre budúcnosť „aktívneho spotrebiteľa“
Nemá cenu klásť si otázku, či aktívny spotrebiteľ vôbec vznikne, ale ako bude vyzerať v bežnom živote.
Jedna možnosť je, že pôjde o dobrovoľnú „disciplínu“ pre úzku skupinu ľudí. Tých, ktorí radi sledujú ceny, prepínajú spotrebiče a optimalizujú každý detail. Druhá možnosť je oveľa praktickejšia. Aktivita ako jednorazové rozhodnutie. Domácnosť si vyberie službu, nastaví si svoje hranice pohodlia a systém potom časť spotreby riadi automaticky a nenápadne na pozadí.
Ak sa má energetika na aktívnych spotrebiteľov skutočne spoliehať, musí splniť dve veci naraz. Nastaviť pravidlá tak, aby sa flexibilita vyplácala aj bez každodenného „mikromanažmentu“, a podporiť technológie, ktoré ju dokážu dodať ticho, bezpečne a bez zbytočnej zložitosti.
Potom sa môže aktívny spotrebiteľ stať realitou. Nie preto, že sa ľudia zásadne zmenia, ale preto, že sa zmenia služby, ktoré majú k dispozícii.
Autor:
Daniel Szantai
Pači sa ti članok, zazdielaj ho
